Home Dobré vedieť Orosovanie okien z vnútra na skle
Orosovanie okien z vnútra na skle

 

Orosovanie okienVzhľadom na stále sa opakujúce požiadavky o objasnenie "nadmerného orosovania skiel" na oknách, Vám chceme touto cestou stručne objasniť problematiku orosovania okien. Podotýkame, že ide o problematiku čoraz častejšie analyzovanú v mnohých odborných článkoch, pretože neustále sa skvalitňujúce vlastnosti okien (najmä tepelnoizolačné) prinášajú so sebou aj požiadavky na iný režim ich užívania, odlišný od toho, ktorý tu po stáročia pretrvával. Napríklad ešte do roku 2001 bol na Slovensku bežný štandard skiel s koeficientom prechodu tepla U=2,9 Wm-2K-1. V súčasnosti s technickým napredovaním je bežným štandardom sklo s koeficientom prechodu tepla U=1,1 Wm-2K-1 .

Orosovanie okien sa javí ako problém len dovtedy, kým nie sú ozrejmené niektoré prirodzené fyzikálne javy. Ide o povrchovú kondenzáciu vodných pár, ktorá nastáva, ak je povrchová teplota zasklenia nižšia než teplota rosného bodu. Mnohé moderné izolačné dvojsklá majú vyhovujúce teplotechnické vlastnosti z hľadiska požadovanej normalizovanej hodnoty súčiniteľa prechodu tepla. Aj napriek tomu sa však v praxi stretneme s problémami kondenzácie vodnej pary najmä v blízkosti dištančného profilu, teda po obvode zasklenia. Kondenzácia vodnej pary na zasklení vzniká pri určitých podmienkach stavu vnútorného a vonkajšieho prostredia v závislosti od súčiniteľa prechodu tepla zasklenia, teplotechnických vlastností detailu okraja zasklenia, vlastností rámovej konštrukcie, styku zasklenia a rámu, spôsobu a intenzity vetrania miestnosti a produkcie vodnej pary v miestnosti (napr. aj bežným dýchaním v noci zvyšujeme množstvo vodných pár vo vzduchu miestnosti a ak pred spaním u kvalitných, dobre tesniacich okien nevyvetráme, ráno môžeme obvykle pri nižších vonkajších teplotách nájsť vyzrážanú vlhkosť na skle). Kondenzácia vodnej pary býva časovo obmedzená alebo má trvalejší charakter. Je však neželaným javom s negatívnymi dôsledkami na hygienu vnútorného prostredia (následný vznik plesní) a trvanlivosť materiálov.

Prečo sa orosovanie objaví najskôr po obvode skla?
Odpoveď je jednoduchá. V mieste styku skla s rámom alebo okenným krídlom (u otváravých okien) je kovový dištančný profil (rámik) skla, ktorý je tepelne oveľa vodivejší ako plyn (napr. argón) niekde v strede zasklenia medzi sklami. Dištančný profil spôsobí deformáciu teplotného poľa po obvode skla a to má za následok skoršie orosovanie blízko dištančného profilu ako ďalej od neho.

Kondenzácia vodnej pary na zasklení môže zapríčiniť pri súhre nepriaznivých okolností veľmi nepríjemné hygienické problémy najmä vtedy, ak sa interiér nesprávne (málo) vetrá. Okná sú príliš tesné a nezabezpečujú požadovanú výmenu vzduchu prirodzenou infiltráciou. V dôsledku nedostatočnej výmeny vzduchu je vnútorné prostredie príliš vlhké. Okno je konštrukcia nenasiakavá - zvýšená vlhkosť sa na ňom prejaví orosovaním. Do múrov (stien) vlhkosť vsiakne a prevlhnutý múr sa stáva ideálnym miestom pre tvorbu plesní. Používanie vnútorných žalúzií, nesprávneho umiestnenia závesov a záclon a prerušovaného spôsobu vykurovania môže túto poruchu zvýrazňovať, rovnako ako nepriedušné laminátové podlahy a nátery stien farbami so zvýšeným obsahom latexu.


Príčiny kondenzácie vodnej pary na zasklení spočívajú v kombinácii týchto nepriaznivých vplyvov:

 

  • okraj zasklenia na báze kovového dištančného profilu

  • nedostatočná výmena vzduchu pri vyššej relatívnej vlhkosti vnútorného vzduchu

  • vysoká hodnota súčiniteľa prechodu tepla izolačného dvojskla Ug 1,8 W/(m2.K) Pozn.: naša spoločnosť štandardne používa sklá s U = 1,1 W/(m2.K)

  • poruchy v stavebných konštrukciách (tepelné mosty, nedostatočná izolácia) vytvárajúce zdroje vlhkosti

Je všeobecne známe, že nedostatočné vetranie spôsobí nárast koncentrácie škodlivín a vlhkosti v závislosti od produkcie vodnej pary. Pri nízkych teplotách je vonkajší vzduch síce viac nasýtený vodnou parou, ale z dôvodu jeho nižšej teploty obsahuje podstatne menšie absolútne množstvo vodnej pary ako teplý izbový vzduch, ktorý máva spravidla menšie nasýtenie (to je aj príčinou subjektívneho ale nesprávneho názoru užívateľov okien, že intenzívnym vetraním si "vpúšťajú" do miestností vlhký vonkajší vzduch a "vypúšťajú" vonku teplý suchý vzduch - v skutočnosti sa intenzívnym vetraním vnútorná vlhkosť znižuje!).

Vplyv intenzity vetrania na zvýšenie relatívnej vlhkosti vzduchu sa dá ukázať na príklade, ktorý môže byť typický pri výmene okien. Uvažujeme príklad bytu s objemom vzduchu 60 m3. Teplota vnútorného vzduchu je 20°C. Priemerná produkcia vodnej pary G=0,20 kg/h. Pôvodné okná zabezpečovali výmenu vzduchu s hodnotou n = 0,8 h-1. Po rekonštrukcii a výmene drevených okien za kvalitné nové okná, dobre tesniace, zníži sa priemerná intenzita výmeny vzduchu infiltráciou (cez škáry medzi krídlom a rámom) na hodnotu n = 0,3 h-1. Produkcia vodnej pary pred výmenou okien a po nej ostane rovnaká. Porovnajme priemerné relatívne vlhkosti vnútorného vzduchu, ktoré získame pomocou zmenenej intenzity výmeny vzduchu pred výmenou okien a po nej, pričom sa bude uvažovať čiastočný tlak vodnej pary vo vonkajšom vzduchu s priemernou hodnotou zodpovedajúcou priemernej mesačnej teplote v najchladnejšom mesiaci roka pde = 400 Pa.

Pred výmenou okien je relatívna vlhkosť vzduchu:
pdi = 400 + ((462x0,20x293,15)/(0,8x60)) = 964 Pa ==> teda relatívna vlhkosť = 41%


Po výmene okien je relatívna vlhkosť vzduchu:  
pdi = 400 + ((462x0,20x293,15)/(0,3x60)) = 1905 Pa ==> teda relatívna vlhkosť  = 82%

Po výmene okien sa znížila výmena vzduchu infiltráciou a dôsledkom je zvýšenie relatívnej vlhkosti vzduchu v interiéri. Toto zvýšenie relatívnej vlhkosti je vyššie, než sa predpokladá v štandardných normatívnych výpočtoch do 50%. Dôsledkom je povrchová kondenzácia a hygienické problémy, ktoré sa pred výmenou okien nemuseli vyskytovať. Dokonca vznik plesní v bytoch po výmene netesných okien za okná s nízkou prievzdušnosťou škár je problém, ktorý vzniká najmä v bytoch postavených pred rokom 1984. Teda tam, kde predtým bola nižšia tepelnoizolačná schopnosť nepriesvitných konštrukcií stien a striech a kde sú tepelné mosty.
Čím je nižšia výmena vzduchu, tým je vyššia relatívna vlhkosť vnútorného vzduchu najmä v zimnom období. Čím je menší objem, tým je vyššia relatívna vlhkosť vzduchu. To čiastočne vysvetľuje častejší výskyt hygienických problémov (plesní) v menších bytoch oproti väčším bytom. V menšej detskej izbe vznikne hygienický problém skôr ako vo väčšej obývacej izbe. V spálni spravidla spia dvaja ľudia, tí cez noc vydychujú viac vodných pár, ako jeden človek napr. v študentskej izbe.

K orosovaniu prispieva aj montáž interiérových žalúzií, ktoré obmedzujú prúdenie vzduchu popri skle. Často sa stretávame s tým, že na radiátoroch pod oknami sú odparovače, na vnútorných parapetoch kvety, resp. v miestnostiach sa robili úpravy s mokrými procesmi (stierky, vysprávky a pod.).


Z našej dennej praxe môžeme konštatovať, že vysvetľovanie a zisťovanie príčin nadmerného orosovania okien priamo u zákazníkov je veľmi citlivá záležitosť. Pretrvávajú totiž ešte názory z minulosti, kedy spochybnenie dostatočného vetrania v byte jeho užívatelia často stotožňujú s obvinením z nedodržiavania základných hygienických návykov. Rovnako panuje názor, že vetraním sa zbytočne "vypúšťa" teplo, pričom cena tepelnej energie neustále stúpa. Pravdou je, že otvorenie tzv. "ventilačky", t.j. otvorenie okenného krídla do sklopenej polohy je v zimnom období najhorší spôsob vetrania. Výmena vzduchu prebieha pomaly, okno musí byť preto otvorené pomerne dlhú dobu. Teplo z miestnosti uniká podstatne dlhšie ako pri intenzívnom vetraní, steny miestnosti sa ochladzujú, čerstvý vzduch sa v miestnosti len pomaly zohrieva. Oveľa účinnejšie a úspornejšie je intenzívne vetranie otvorením okenných krídiel dokorán na 5-10 minút. Je to potrebné urobiť niekoľkokrát za deň, najmä však pred spaním. Čerstvý suchší vzduch sa nahrnie do miestnosti za pár minút (5-10), veľmi rýchle sa však zohreje od stien ktoré sú naakumulované teplom a za krátky čas vetrania nestihli ešte vychladnúť. Spravidla po 5-10 minútach od zatvorenia okien je čerstvý vzduch zohriaty. Užívateľ bytu takto získa vzduch bohatý na kyslík a urobí prvý ale najdôležitejší krok k tomu, aby eliminoval orosovanie okien. V drvivej väčšine prípadov, kedy užívatelia kvalitných okien poukazovali na ich "nekvalitu" z dôvodu nadmerného orosovania stačilo upraviť režim vetrania (najmä dokonale vyvetrať pred spaním) a problémy zmizli. Problémom však zostáva skutočnosť, že takmer každý užívateľ okien je presvedčený o tom, že práve on vetrá až priveľa. Dôležité je aby pochopil, že nie je dôležité vetrať veľa ale vetrať účinne.

Záverom chceme poznamenať, že "zaručené" tvrdenia typu "mne sa okná nikdy neorosujú" sú nepravdivé. Ako vyplýva z predchádzajúceho textu, pri určitej kombinácii nepriaznivých vplyvov sa orosí každé okno. Paradoxom je, že vo väčšine prípadov je orosovanie okien dôkazom kvality okna (t.j. okno dobre tesní). A naopak, niektorí výrobcovia dodajú nekvalitné okná, ktoré sa však pri tých istých podmienkach neorosujú, pretože vplyvom ich netesnosti dochádza k nepretržitému prevetrávaniu miestností. Je to však samozrejme bezbrehé plytvanie tepelnou energiou.

Verzia pre tlač