Home Dobré vedieť Správne vetranie
Správne vetranie

SPRÁVNE VETRAŤ = ZDRAVO BÝVAŤ = ŠETRIŤ ENERGIU

Obdobia lacnej energie na vykurovanie nenútilo v minulosti k žiadnemu veľkému premýšľaniu vzhľadom na vetranie uzavretých miestností. Vetralo sa nielen z hygienických dôvodov, ale v zime často aj za účelom zníženia vnútornej teploty v dôsledku prekúrenia. Tento druh tepelnej regulácie bol často lacnejší ako termostatické ventily na radiátoroch. V dôsledku tejto výmeny vzduchu medzi prekúreným vnútorným vzduchom a suchým studeným vonkajším vzduchom sa darilo držať relatívne nízku vlhkosť vnútorného vzduchu. V dôsledku nízkej relatívnej  vlhkosti vnútorného vzduchu a pomerne vysokého prúdenia vzduchu v budovách sa prakticky nevyskytovali žiadne škody a poruchy z kondenzácie vodnej pary na vnútorných povrchoch. Pri použití dnešných tesných okien a úspornom vetraní vystupuje táto otázka veľmi často do popredia. Preto sú dnes časté konštatovania a obviňovanie, že bolo chybou začať narábať okná dnešnej tesnosti. Energické úspory v obytných priestoroch nie je možné dosiahnuť len zateplením obvodových stien a reguláciou a optimalizáciou vykurovacieho systému ale aj redukciou strát energie v dôsledku vetrania. Túto skutočnosť potvrdzujú tisícky meraní po celej Európe.


Potrebná výmena vzduchu a jej presné určenie, či už z hľadiska stavebnej fyziky, hygieny, prevádzkových dôvodov (napr. lokálne kúrenie) nebola dodnes presne definovaná a nebol určený žiadny konsenzus, problém neustále narastá. Ako príklad vážnosti problému je uvedená tabuľka uverejnená v r. 1995

v Nemecku (Bauschadensbericht dnes BM Bau 1995), ktorá udáva poruchy na stavbách po rekonštrukciách.

Ako vidieť obrovským problémom je vznik plesne na vnútorných povrchoch. Tento problém je známy a badateľný prakticky od prijatia úsporných opatrení začiatkom 70. rokov.

 Vzduch obsahuje plesňové spóry (výtrusy) rôzneho druhu, ktoré sa podobne ako prach usádzajú na povrchoch stien a nábytku. Ani na vzduchu, ani na suchých povrchoch nenachádzajú tieto spóry podmienky na rast. Ak povrch zvlhne (kondenzuje voda, presiakne dažďová voda, zatečie voda z vane a pod.), začínajú tieto plesňové spóry veľmi bujne rásť, vytvoria viditeľný plesňový trávnik. Ak táto vlhkosť vyschne, prestane nárast – vývoj plesne a začne až vtedy, akonáhle sa vlhkosť opäť vyskytne. Ak chceme odstrániť už vzniknutú pleseň, musíme dbať predovšetkým na to, aby povrchy napadnuté pliesňou vyschli, a zabrániť opakovateľnému zvlhnutiu. Pleseň potrebuje vlhkosť, a tá môže vzniknúť kondenzáciou (zrazením) vody nachádzajúcej sa vo vzduchu.

Vlhkosť vzniká v každom byte a môže dosahovať:

 

  1. dýchaním – denne 1-2 litre vody
  2. varením – denne do 2 litrov vody pri 4-člennej rodine
  3. kúpaním, praním, pestovaním kvetov – denne do 3 litrov vody pri 4-člennej rodine


To znamená, aj keď neberieme maximálne množstvá

1 = min.  3 litre do 6,5 litrov
2 = min. 1 liter do 1 litra
3 = min. 2 litre do 3 litrov
6 litrov denne do 10,5 litro

6 litrov x 30 dní = 180 litrov za mesiac!!!!! – pri 3-člennej rodine. To je viac ako jedná plná vaňa.

Ak nieje vlhkosť odstránená dostatočným vetraním, vsakuje do stien nábytku, kobercov atď. Týmto vytvárame podmienky pre vznik pliesni. Zabránime tomu iba zvýšením prísunu vzduchu, čiže treba dostatočne vetrať.

Pozorovania na stavbách viedli k zaujímavým výsledkom a bolo zistené, že

  1. Menší vplyv, ako sa predpokladalo, mali spôsob stavby, tepelné izolácie, vykurovací systém, spôsob vykurovania a teplota vzduchu v priestoroch.
  2. Hlavný vplyv mali stále sa zvyšujúca vlhkosť vo vlhkých bytoch v porovnaní so začiatkom vykurovacieho obdobia, kedy sa vlhkosť vyskytovala v rovnovážnom vlhkostnom stave medzi vlhkosťou vzduchu a obsahom vlhkosti stien, stropu, nábytku, zariadenia. Počas celej vykurovacej periódy sa udržovala vlhkosť vzduchu na vysokej úrovni.
  3. Pozorovania viedli k prekvapivým výsledkom aj s ohľadom na spotrebu energie. Byty, kde sa vyskytujú plesne, vykazujú v pomere vyššie náklady na vykurovanie.


Plesne sa vyskytovali v bytoch s vyššou vlhkosťou vzduchu, obzvlášť v oblastiach chladnejších stavebných dielcov. Vyskytovali sa v prvom rade na miestach, ktoré nie sú ľahko dostupné bežnej cirkulácií vzduchu a nie sú vyhrievané. Sú to kúty izieb, miesta za závesmi a garnižami, za nábytkom na vonkajších stenách, na okenných osteniach  a prekladoch a v kúpeľniach. Kondenzácia plesne sa vyskytovala v spálňach, detských izbách, kuchyniach, v menšom rozsahu v obývacích izbách. Hlavnou príčinou je neustále vysoká vlhkosť vzduchu vo vlhkých bytoch.

Byty s tvorbou kondenzátu a plesne vykazujú celoročne nepriaznivý stav klímy, ktorý poukazuje jednoznačne aj počas teplých letných mesiacoch na príliš nedostatočné vetranie. Výskumy zamerané na vykurovanie a vetranie ukázali, že obyvatelia vlhších bytov vetrajú prakticky rovnako dlho ako obyvatelia suchých bytov, ale v inom čase.

Teploty vzduchu sú vo vlhkých a suchých bytoch takmer rovnaké. Príčina vysokej vlhkosti vzduchu spočíva vo vysokej vlhkosti stavebných konštrukcií. Toto pozorujeme, ak vlhkosť novostavby nie je odvádzaná dostatočným vetraním a ak sa v bytoch málo vetrá. Na zabránenie a odstránenie tvorby kondenzácie a pliesni sa musia stanoviť určité opatrenia, ktoré znížia vlhkosť v stavebnej konštrukcií a v priestoroch bytov. Toto dosahujeme:

  • vysušovaním bytov počas letných mesiacoch
  • krátkodobým zvýšením vyhrievania a vetrania na začiatku vykurovacej sezóny, najúčinnejšie v dobe chladného a suchého počasia
  • vysušovaním bytov mechanickými prístrojmi na odvlhčovanie

Týmito opatreniami sa riziko tvorby kondenzátu a plesne účinné zníži.

Opatrenia – odporúčania:

Na základe výskumov je potrebné vo vlhkých bytoch znižovať vlhkosť vzduchu, aby:
A/ byty vyschli

B/ mohli sme dômyselným vetraním tento stav udržať, aby sme zabránili tvorbe pliesni a kondenzácie

K tomuto sa ponúkajú nasledovné opatrenia:

A/ Vysúšanie

1.  Mimo vykurovacej doby – letné vetranie:

  • Dostatočné vetranie v lete je najúčinnejším a najlacnejším spôsobom, ako byt odvlhčiť. Nevznikajú žiadne náklady na energiu.
  • Často vytvárať prievan a okná nechávať dlhodobo pootvorené (vyklápačky).

2.  Počas vykurovacej doby:

Na začiatku vykurovacej doby zvýšiť vykurovanie a vetranie podľa nasledovného postupu:

  • prevetranie bytu cca 10 min. pri otvorenom okne, najlepšie v prievane
  • všetky okná zatvoriť a byt úplne vykúriť
  • po 3-4 hodinách je vzduch nasýtený a môžeme postup a, a b, opakovať


Najúčinnejšie a najrýchlejšie byt vyschne, ak vetráme v suchom počasí.

Chladný vonkajší vzduch obsahuje malé množstvo vlhkosti, preto je schopný – ak je vyhriaty – pohltiť najväčšie množstvo vlhkosti.

Tieto postúpi by sa mali opakovať denne 3-4 razy. Dĺžka vysúšania závisí od množstva vlhkosti v byte.

Výsledok (úspech) je najskôr viditeľný až po dvoch týždňoch. Vysúšanie bytu urýchlime, ak počas odvlhčovania budú dodržiavané následné odporúčania:

  • nábytok  - predovšetkým skrine odtiahnuť od stien cca 20 cm
  • závesy odtiahnuť z rohov izieb najlepšie do stredu okien
  • podlahu v kútoch izieb ponechať voľnú
  • skrine s bielizňou nechať otvorené


Takto umožníme prísun vzduchu na povrchy priestoru ako i na povrch nábytku.

V čase kedy je vlhkosť vzduchu výrazne zvýšená (varenie, kúpanie, pranie), by malo byť dostatočne vetrané po ukončení činnosti, ale najlepšie i počas nej.

Týmto vzduch nasiakne vlhkosťou, preto môže vlhkosť zo stien a nábytku veľmi dobre príma.
B/ Udržanie suchého stavu

1.  Správne vetrať – dostatočne vetrať.

Činnosti v byte, ktoré sú spojené s tvorbou vlhkosti, môžete prevádzať, ak dostatočne vetráte:

  • pravidelne denne
  • spravidla by malo stačiť 3x denne vetrať – najlepšie pri úplne otvorených oknách (prievan). Ak ste zamestnaní, 2x denne.

Vetranie je najúčinnejšie po rannom vstávaní a pred večerným spaním, taktiež pri zvýšenej vlhkosti – varenie, kúpanie, a pod.

  • Zapnúť ventilátory pre bytové vetranie (WC, kúpelňa), nechať v prevádzke minimálne po použití.


2. Vykurovanie
Všetky priestory bytu vyhrievajte rovnomerne a dbajte na to, aby rozdiel teplôt v nočných hodinách nebol viac ako 5 ºC.
Týmto umožníte dobrú priestorovú klímu a zabránite kondenzácií na vychladených stenách a povrchoch nevyhriatych priestorov.
Ak uprednostňujete studené spálne, udržujte rozdiel iba 4-5 ºC, pretože dve osoby produkujú v noci až do dvoch litrov vody iba dýchaním.

3. Sušenie bielizne
Vašu bielizeň sušte podľa možnosti nie v obytných priestoroch, ak sušíte prádlo v byte, tak iba v kúpelni s možným vetraním, napr. oknom alebo ventilátorom.

4. Nábytok
Neumiestňujte podľa možností nábytok na vonkajšie steny. Ak však takto nábytok umiestniť chcete, musíte dodržať opatrenia, ako napr. dostatočné zadné vetranie, resp. dostatočná tepelná izolácia.

5. Tapety
Pozor pri nepriepustných tapetách a vnútorných náteroch vonkajších stien. Tieto zabraňujú procesu vysúšania a taktiež zabraňujú krátkodobému zachovávaniu vlhkosti. Po ukončení stavby by mali byť tapety nanesené najskôr až po dvoch letných periódach.

6. Závesy a garniže
Závesy by mali byť z kútov miestností odtiahnuté, ak sa priestor menej vykuruje a nie je používaný.
Garniže umiestňujte s odstupom od stropu.

7. Prestavby
Pri prestavbách nových oddeľovacích stien a iných priestorov sa do bytu dostáva neuveriteľne veľa vlhkosti.
Nové okná a dodatočná izolácia zabraňujú dostatočnému odvodu vlhkosti z priestoru, preto je dôležité viacej vetrať.
Pozri taktiež bod A/

C/ Zvláštne opatrenia
Uvedené odporúčania sa týkajú opatrení, ktoré môžu vykonávať a ovplyvňovať iba obyvatelia bytov.
Problém stálej výmeny vzduchu viedol prakticky všetkých výrobcov okien k riešeniu otázky riadneho prevetrávania pri zatvorenom okne. Riešia to prídavnými zariadeniami, ako sú vetracie lišty, mriežky, prieduchy v osteniach ako aj formy dômyselných tesnení, ktoré sa samy uzatvárajú pri zvýšených rýchlostiach vonkajšieho vzduchu.

Obdobne riešia problém aj výrobcovia kovaní, ktorí dnes so svojimi kovaniami umožňujú krídlo voči rámu plynulo nastaviť (od 1 do 8 mm) a takto zabezpečovať plynulú výmenu vzduchu.

Dnes sú už vyvinuté takzvané inteligentné okná, ktorých otváranie a zatváranie je riadené mikroprocesormi. Tieto pomocou snímačov vyhodnotia optimálne vetranie. Snímače sú v interiéri, kde kontrolujú vlhkosť vzduchu, teplotu, obsah škodlivých látok atď. Vonku snímače kontrolujú rýchlosť vetra, vlhkosť (dážď), obsah škodlivým.

Znie to utopicky, ale pred niekoľkými rokmi aj klimatizácia v autách bola luxusom, nadštandardom a dnes sa stáva bežnou výbavou auta.

Už dnes by mali preto architekti a projektanti venovať pri návrhu okien zvýšenú pozornosť ich kvalite a nezabúdať aj na vetranie. Osobitnou kapitolou je výber skla, kde často sú rozhodujúce len okamžité financie a pri lacnejších sklách s horšími tepelnoizolačnými vlastnosťami dochádza na ich vnútornom povrchu pravidelne ku kondenzácií.

Preto by architekti, projektanti a aj investori nemali klásť len obligátnu otázku, čo stojí 1 m² vášho okna, ale aj čo za tieto peniaze vaše okno dokáže, akú má životnosť, čo mi garantujete.

Verzia pre tlač